Príbeh Lukasa

Kuchynský časovač vyzeral ako prasiatko.

Jedným okom dávala pozor na variacu sa vodu a druhým na syna. Andrea nastavila kuchynský budík. Jej polročný synček Lukas ležal v kolíske pri kuchynskej linke.

 
Budík v tvare prasiatka začal zvoniť. Andrea sa ponáhľala umlčať jeho otravné cenganie, ktoré znamenalo, že večera bude skoro hotová. Vtedy si prvý krát s manželom všimla, že niečo nie je v poriadku.

“Pri zvuku budíka som sa strhla, ale Lukas si ho vôbec nevšimol.” povedala Andrea.

S manželom Achimom na nič nečakali. Navštívili pediatra, ten ich poslal k špecialistovi. Ich podozrenie sa potvrdilo. Lukas trpí veľmi ťažkou poruchou sluchu, ktorá hraničí s úplnou hluchotou.

“Vtedy, keď Lukas nepočul časovač, sme si ešte nevedeli predstaviť, čo to všetko znamená.” vraví Achim. “Keby sme si uvedomili závažnosť situácie, nie som si istí, či by sme verili, že toto dokážeme prekonať.”

To, čo dokáže Lukas, je veľmi zriedkavé. Aj napriek diagnostikovanej hluchote vo veku šesť týždňov hrá Lukas na hudobnom nástroji.

“Robí niečo, čo veľa detí v jeho veku nezvládne. Vďaka kochleárnemu implantátu je to možné.” vraví Lukasov učiteľ hudby Peter.

Peter učí hrať Lukasa na keyboard už viac ako šesť rokov. Vraví, že medzi svojimi priateľmi je Lukas známy tým, ako dobre ovláda hru na hudobný nástroj. Pre Lukasa je hudba forma vyjadrenia a zároveň útek.

“Myslím, si, že hudba je v mojom živote veľmi dôležitá. Pomáha mi uvoľniť sa, zrelaxovať.” vraví Lukas. “Veľmi ma baví počúvať hudbu a hrať na keyboard.”

Lukas chodí na súkromné hodiny od deviatich rokov. Pôvodne sa pýtal rodičov, či by mohol hrať na klavíri. Čoskoro sa ukázalo, že keyboard je oveľa lepšia voľba. Lukasovi sa zapáčili ““ extra tlačidlá, programy a elektronika”. Pre Lukasovho učiteľa boli tieto hodiny výnimočnou výzvou, niečím, na čom sa chcel podieľať. Keyboard pomáha Lukasovi nájsť sa na ceste dospievaním.

© 2017 MED-EL